Vyšná Voľa
| Vyšná Voľa | |
| obec | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Bardejov |
| Región | Horný Šariš |
| Nadmorská výška | 325 m n. m. |
| Súradnice | 49°14′59″S 21°21′42″V / 49,2496°S 21,3618°V |
| Rozloha | 8,84 km² (884 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 400 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 45,25 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1310 |
| Starosta | Ján Evin[3] (nezávislý) |
| PSČ | 086 21 (pošta Lukavica) |
| ŠÚJ | 519928 |
| EČV (do r. 2022) | BJ |
| Tel. predvoľba | +421-54 |
| Adresa obecného úradu |
Vyšná Voľa 89 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Vyšná Voľa | |
| Webová stránka: vysnavola.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Vyšná Voľa je obec na Slovensku v okrese Bardejov. K 31. 12. 2015 mala obec 401 obyvateľov. V obci sa nachádza predajňa potravín, dva kostoly (rímskokatolícky a evanjelický) a jedno pohostinské odbytové stredisko.
Vyšná Voľa leží medzi obcami Lukavica a Nižná Voľa.
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Najstaršia písomná správa o obci je z roku 1438, v ktorej zemania z Tročian a ich príbuzní protestovali proti zaberaniu majetkov v doline Tople, aj v obci Vyšná Voľa. V uvedenej listine sa obec uvádza v maďarskom tvare vo význame PETROVA PORUBA, Čo dosvedčuje, že obec založili usadlíci so Šoltýsom Petrom. V roku 1956 bola zavedená autobusová linka cez Vyšnú Voľu a to z Bardejova do Olšaviec. Obdobie rokov 1960 – 1980 je obdobím rokov novostavieb, rastie vzdelanosť a kultúrna úroveň vyšnovoľančanov. V roku 1960 bol zavedený prvý telefón do obce, v roku 1961 bola obec elektrifikovaná, v roku 1964 sa začala výstavba kultúrneho domu, 1965 výstavba cesty cez obec a cez kohútie, v roku 1967 začali občania s výstavbou skupinových vodovodov, 1974 sa začala výstavba materskej školy. V roku 1975 sa začalo kolektívne hospodáriť na pôde, vybudoval sa hospodársky dvor.
Vznik a založenie
[upraviť | upraviť zdroj]Stará povesť vraví, že Vyšná Voľa vznikla na mieste bukových lesov, kde sa vyrábalo drevené uhlie pre potreby miest do železných pecí. Prví obyvatelia boli uhliari.
Pôvodní obyvatelia boli najprv všetci katolíci, ale neskôr väčšina z nich prijala evanjelické vierovyznanie. Väčšina prisťahovalcov si zachovala katolícku vieru. Pochádzali z poľských miest Nový Sacz, Grybov a z časti nazývanej Galícia. Katolíci, ktorí pochádzali z Poľska, boli veľmi priateľskí a rozhodli sa, keďže neboli veľmi majetní, že prispejú na stavbu kostola, ktorý by slúžil všetkým obyvateľom. Medzi prvých usadlíkov na Vyšnej Voli patrili Ján Kažimír a Adam Szabo, z ktorých prvý bol katolík a druhý evanjelik. Obidvaja spoločne postavili prvý drevený kostol pre svojich sluhov. Do toho prvého kostola majetná rodina Kmecová zakúpila v roku 1700 zvon a potom neskôr bol kúpený ešte jeden, na ktorí sa poskladali obyvatelia spolu s katolíkmi. Evanjelici boli katolíkom vďační za ich ochotu prispieť. V drevenom kostole sa na bohoslužbách zúčastňovali evanjelici spolu s katolíkmi. Drevený kostol slúžil na sv. omše a bohoslužby do roku 1832, kedy už bol veľmi schátralý. Po roku 1832 sa už v ňom bohoslužby nekonali.
V roku 1829 obec zasiahol požiar, ktorý zničil takmer polovicu domov. Po požiari prišiel do obce bardejovský inžinier Kulkaj, keďže obec ešte patrila k Bardejovu a rozdelil obec na pozemky a pridelil ich jednotlivým občanom.
Okolo roku 1873 prišla opäť epidémia, ktorá si vyžiadala niekedy takmer celú rodinu. Spomína sa, že rodina Odkanina Ondreja vymrela celá až na nevestu. Okolo roku 1895 nastala epidémia detského záškrtu, ktorá si vyžiadala 14 detských životov aj napriek snahe lekárov tomu zabrániť. Túto udalosť dokumentuje aj množstvo detských hrobov pri sebe na cintoríne z tohto obdobia.
V roku 1898 sa robila prvá cesta, ktorá spojila obec s okolitými obcami. Dovtedy existovali len poľné cesty.
Počas prvej svetovej vojny bola obec prenasledovaná maďarským, ale aj ruským vojskom. Rusi vpadli do obce od Bardejova, Maďari od Nižnej Voľe, obsadili ju spolu s obcou Rešov, preto Rusi vtrhli do obce cez kopec Hrabovec, v mieste kde je postavená materská škola, v nočných hodinách. Čakali tu do rána až kým sa nestretli a strhla sa streľba, ktorá si vyžiadala jednu obeť a to ruského kozáka, ktorého potom pochovali na cintoríne.
Heraldika obce
[upraviť | upraviť zdroj]Obecný erb predstavujú dva voly hlavou otočené k sebe stojace na trojvrší, v pozadí je strom. Erb obsahuje červenú, čiernu, bielu, žltú a zelenú farbu.
Názvy obce v priebehu histórie
[upraviť | upraviť zdroj]1773 Felső-Volya , Wissna Wolya, 1786 Felschő-Wolya, 1808 Felső-Vólya, Horní Wola, 1863 – 1902 Felsővolya, 1907 – 1913 Felsőszabados, 1920– Vyšná Voľa
Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]Medzi najstaršie pamiatky sa zaraďuje katolícky kostol sv. Terézie
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vyšná Voľa
